Vyhľadávaný svetom, často súdený a nepochopený vlastnými. Skromný kapucín z talianskeho mestečka Pietrelcina, úprimne žijúci s Bohom, ktorého život od detstva sprevádzali mnohé nadpozemské udalosti. Vedecké poznatky lekárov boli príliš malé na racionálne vysvetlenie stigiem na jeho rukách. Ľudia k nemu prichádzali na sv. spoveď s bázňou, lebo mal dar vidieť do ich sŕdc. Čo sa dialo v živote sv. Pátra Pia?
Ako to už pri mystických skúsenostiach býva, len veľmi ťažko sa v nich veda dokáže zorientovať. V mnohých prípadoch je interpretácia nesprávna alebo nedochádza k jednoznačnému záveru. Pojem „zázrak“ sa vo svojom teologickom význame označuje ako udalosť, ktorá prekonáva všetky prírodné sily. „Je to mimoriadna udalosť, spôsobená osobitným Božím zásahom, ktorá prekonáva bežné zákony prírody a nedá sa prirodzene vysvetliť.“
Počas svojho života, ale i po smrti, sa diali mnohé obrátenia a uzdravenia. Samotná existencia Pátra Pia bola plná fyzického a morálneho utrpenia. Intenzita týchto javov sa začala stupňovať po ukončení noviciátu, zložením sľubov chudoby, čistoty a poslušnosti. Prežíval mnohé „tajomné choroby“, ktoré si lekári nevedeli vysvetliť a jeho vlastná rehoľná komunita ho obviňovala z toho, že sú len zámienkou a známkou neprispôsobivosti.
Po tom, ako Páter Pio v roku 1918 prijal stigmy, bol často podrobovaný zdĺhavým lekárskym kontrolám. Vatikán poslal do mestečka San Giovanni Rotondo pozorovateľov a vyšetrovateľov. Vedci boli veľmi opatrní a cirkevní predstavitelia skeptickí. Fenomén stigiem sa u sv. Pátra Pia prejavoval v niekoľkých etapách už od roku 1910. Po definitívnej stigmatizácii, ktorá sa podľa rozprávania spolubratov odohrala na chóre kostola po jednej z bohoslužieb, sa páter s veľkou námahou vrátil do svojej cely, kde sa usiloval zastaviť krvácanie. I napriek snahe, aby sa informácia o tejto udalosti nedostala za múry kláštora, správa o „stigmatizovanom bratovi“ sa rozšírila po celom Taliansku i v zahraničí.
Prišli prví novinári, došlo k prvým obráteniam a prvým zázrakom. Jedným zo skúmajúcich lekárov bol i Giorgio Festa, ktorý publikoval o tomto fenoméne knihu s názvom Tajomstvá vedy a svetlá viery, a ktorý vo svojom posudku o stigmách pátra píše: „Rany, nech už vznikli akýmkoľvek spôsobom, by sa museli z prirodzeného hľadiska vyvíjať smerom k zaceleniu alebo k zápalu.“ Doktor Festa bol zároveň posledným lekárom, ktorý vedecky skúmal stigmy sv. Pátra Pia. Mnoho ľudí ich však mohlo vidieť i potom, keďže páter si rukavice počas slávenia sv. omše dával dole. Vyše päťdesiat rokov tieto rany krvácali, ale nemenili sa. Zostali otvorené, nezahojili sa, ani sa nevytvorili jazvy. Po pátrovej smrti úplne zmizli bez náznakov poškodenia tela.
Veľký údiv vzbudzovala pátrova schopnosť „čítať myšlienky“. Poznal dušu človeka, ktorý k nemu prichádzal. Potvrdili to mnohí ľudia, ktorí sa s ním stretli. Takúto schopnosť nachádzame iba u mystikov. Označuje sa termínom „kardiognózia“, čo znamená poznanie srdca v mystickom zmysle, alebo aj ako „rozlišovanie duchov“. Je to schopnosť najvyššej duchovnej hodnoty, ktorú môže dať iba Boh. O tejto schopnosti ako o veľkom dare píše jeden z najväčších teológov v dejinách, sv. Tomáš Akvinský.
Jedným z mnohých dokázateľných, ale nevysvetliteľných uzdravení, je prípad nevidiaceho dievčaťa, ktoré sa narodilo bez zreničiek. Ako dieťa vycestovali spolu so starou mamou za pátrom do San Giovanni Rotondo. Dievča napriek svojmu hendikepu po požehnaní pátrom začalo postupne vidieť. Dokonca svojho života videla bez zreničiek, naučila sa čítať, písať a viedla normálny život. Z lekárskeho a fyziologického hľadiska to nebolo možné. Základné vyšetrenia dvoch lekárov však dokázali, že dievča naozaj vidí.
Páter Pio si napriek ťažkému životu zachovával zmysel pre humor. Rád si uťahoval z priateľov, rozprával vtipy. Jedným z jeho priateľov bol i taliansky komik Campanini, ktorý bol „profesionálnym vtipkárom“. Priznal sa, že pri pátrovi sa cítil často ako zelenáč. „Bol by z vás dobrý komik, páter!“ Páter Pio mu na to odpovedal: „Syn môj, na tomto svete každý z nás hrá šaša tak, ako najlepšie vie, na mieste, ktoré mu určil Pán.“
Jeho charizmy sa prejavovali počas života každý deň pred rôznymi ľuďmi. To, čo robil, videli zástupy a tisíce z nich boli priamymi účastníkmi jeho zázrakov. Sv. páter však raz počas dialógu vtipne poznamenal: „Najviac rozruchu spravím po smrti.“ Dodnes do San Giovanni Rotondo prichádza množstvo pútnikov stretnúť sa s týmto veľkým svätcom, na jeho príhovor sa dejú zázraky po celom svete. Telo Pátra Pia tu leží v zachovalom stave.
Jeho život nebol veľký a svätý kvôli divom, ktoré sa okolo neho diali a darom, ktoré dostal, ale práve pre jeho každodenný život plný utrpenia a ochoty znášať kríž, tak ako ho znášal sám Ježiš. Svojím životom hovorí o utrpení ako o ceste, ktorá vedie kresťana ku sláve a nie k zániku.
Príbehom tohto výnimočného kapucína a kňaza sa zaoberalo množstvo ľudí. Taliansky novinár Renzo Allegri, autor knihy Zázraky Pátra Pia, sa opiera o výpovede samotných účastníkov, ľudí, ktorí si pre svoje sociálne postavenie a intelektuálnu prípravu zasluhujú rešpekt. Časť z nich patrila k sedemdesiatim piatim korunným svedkom, ktorých vybrala Kongregácia pre svätorečenie a ktorí pod prísahou svedčili počas procesu blahorečenia sv. Pátra Pia.
