Len máloktorá modlitba zanechala v dejinách hudby takú výraznú stopu ako Ave Maria – Zdravas’, Mária. Jej text oslovoval skladateľov naprieč stáročiami – od renesančných majstrov polyfónie cez romantikov až po autorov 20. storočia. Niekedy vznikali skladby priamo pre liturgiu, inokedy pre koncertné sály, no viaceré z nich sa postupne stali súčasťou všeobecného kultúrneho dedičstva. Pozná ich aj človek, ktorý klasickú hudbu bežne nepočúva.
Samotná modlitba má hlboké biblické korene. Práve spojenie biblického pozdravu a osobnej prosby poskytlo skladateľom mimoriadne široký priestor na vyjadrenie úcty, pokory, radosti, bolesti i nádeje.
Keď sa povie Ave Maria, mnohým poslucháčom ako prvá napadne melódia Franza Schuberta. Zaujímavé však je, že jedna z najslávnejších mariánskych skladieb pôvodne vôbec nevznikla ako zhudobnenie latinskej modlitby. Schubert ju skomponoval v roku 1825 ako pieseň Ellens dritter Gesang – Ellenina tretia pieseň – na text podľa básnického diela Waltera Scotta The Lady of the Lake. Pieseň síce začína slovami „Ave Maria“, jej ďalší text však nie je totožný s klasickou modlitbou Zdravas’, Mária. Až neskôr sa na Schubertovu melódiu začal spievať latinský text modlitby. Toto spojenie sa stalo natoľko populárnym, že dnes ho veľká časť poslucháčov vníma ako pôvodnú podobu diela. Schubertova skladba očarúva predovšetkým lyrickou krásou, pokojom a spevnosťou.
Podobne zaujímavý príbeh má známe Ave Maria Johanna Sebastiana Bacha a Charlesa Gounoda. Bach, ktorý žil v rokoch 1685 až 1750, túto skladbu v dnešnej podobe nikdy nepoznal. Jej základom je jeho Prelúdium C dur BWV 846 z prvého dielu Dobre temperovaného klavíra. O viac než sto rokov neskôr vytvoril francúzsky skladateľ Charles Gounod nad Bachovou harmonickou štruktúrou novú spevnú melódiu. Vzniklo tak pozoruhodné spojenie barokovej harmónie a romantickej melodiky. Gounodova línia sa nad Bachovým prelúdiom nesie s takou prirodzenosťou, až máme pocit, že obe hudobné vrstvy vznikli súčasne. Aj tu však platí, že latinský text Ave Maria sa so skladbou spojil až dodatočne. Dnes patrí Bachovo-Gounodovo Ave Maria medzi najznámejšie duchovné skladby vôbec a existuje v množstve úprav pre hlas, husle, violončelo, organ, klavír či orchester.
Veľmi populárne je aj takzvané Cacciniho Ave Maria. Pri tejto skladbe však hudobná história prináša prekvapenie. Giulio Caccini bol významným talianskym skladateľom prelomu renesancie a baroka, no slávne Ave Maria, ktoré sa mu dlhé roky pripisovalo, pravdepodobne vôbec nenapísal. Jeho autorstvo sa dnes spája skôr so sovietskym lutnistom a skladateľom Vladimirom Vavilovom. Vavilov niektoré svoje skladby publikoval anonymne alebo ich pripisoval starším autorom. Napriek nejasnému autorstvu si skladba získala obrovskú popularitu.
Úplne iný charakter má Ave Maria Antona Brucknera. Rakúsky skladateľ, organista a hlboko veriaci katolík vytvoril niekoľko duchovných kompozícií, ktoré patria k najvýznamnejším dielam sakrálnej hudby 19. storočia. Jeho známe Ave Maria WAB 6 z roku 1861 je určené pre sedemhlasný zbor a cappella. Brucknerovo Ave Maria patrí dodnes medzi vrcholné diela zborového duchovného repertoáru.
Ave Maria v slovenskej hudbe
Jedným z najvýznamnejších slovenských skladateľov, ktorí sa venovali tomuto textu, bol Ján Levoslav Bella (1843 – 1936). Skladateľ, organista, dirigent a pôvodne aj katolícky kňaz a rodák z Liptovského Mikuláša, patrí ku kľúčovým osobnostiam slovenských hudobných dejín 19. a začiatku 20. storočia. Jeho Ave Maria z roku 1930 je určené pre soprán, tenor a organ a pochádza z neskorého obdobia skladateľovho života.
Mimoriadne prirodzene patrí do tejto tradície Mikuláš Schneider-Trnavský (1881 – 1958), ktorého meno je nerozlučne spojené so slovenskou cirkevnou hudbou. Ako skladateľ, dirigent, organista a zostavovateľ Jednotného katolíckeho spevníka dokázal spojiť profesionálnu kompozičnú úroveň s melodikou blízkou veriacemu človeku. Jeho mariánska tvorba ukazuje, že duchovná hudba nemusí byť iba umeleckým objektom, ale môže zostať skutočnou modlitbou.
Ďalšou výraznou osobnosťou je Alexander Moyzes (1906 – 1984), jeden zo zakladateľov slovenskej hudobnej moderny. Moyzesa poznáme predovšetkým ako symfonika a autora orchestrálnej a komornej hudby, no jeho tvorba sa dotkla aj duchovných textov vrátane Ave Maria. Práve tu možno dobre vidieť, že mariánska modlitba nebola viazaná iba na romantický alebo tradičný chrámový štýl. Dokázala osloviť aj skladateľa modernejšieho hudobného myslenia.
Osobitné miesto patrí Eugenovi Suchoňovi (1908 – 1993), jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej hudby 20. storočia. V jeho prípade sa modlitba Zdravas’, Mária objavuje v cykle Tri modlitby, ktorý zahŕňa základné kresťanské modlitby Otče náš, Zdravas’, Mária a Verím. Suchoň tak mariánsky text vkladá do širšieho duchovného celku. Jeho hudobný jazyk je už výrazne odlišný od romantickej tradície Schuberta či Gounoda. Spája slovenské hudobné cítenie s osobitou harmóniou a kompozičným myslením 20. storočia.
Slovenská tradícia Ave Maria je pritom ešte bohatšia. K mariánskym textom sa obracali aj Viliam Figuš-Bystrý, Štefan Németh-Šamorínsky, Ladislav Stanček, Jozef Rosinský, Jozef Malovec, Peter Martinček a ďalší. Aj na jedinom texte tak môžeme sledovať vývoj slovenskej hudby – od romantizmu a národného hudobného úsilia cez chrámovú pieseň až po hudobnú modernu 20. storočia.
Keď vedľa seba spracovania, dostávame fascinujúci obraz toho, ako rôzne môže znieť jedna jediná modlitba. U jedného skladateľa je nežná a lyrická, u druhého monumentálna, u ďalšieho polyfonicky prepracovaná alebo harmonicky moderná. Hudobný jazyk sa mení, no význam slov zostáva.
