Vlastným menom Agnes Gonxha Bojaxhiu sa narodila 26. augusta 1910 v Skopje v Macedónsku v albánskej rodine. Jej otec bol úspešným podnikateľom, zomrel, keď mala osem rokov. Jej matka bola hlboko veriaca žena. Venovala sa vyšívaniu, z toho potom žili. Agnes sa aktívne zúčastňovala na živote farnosti. Už od detstva zaujali malú Agnes osudy a služba misionárov v Indii. Informácie o nich získavala od juhoslovanských jezuitov pôsobiacich v tejto krajine. Spočiatku nechcela byť rehoľníčkou, neskôr však zistila, že je to pre ňu jediná cesta, ako sa k misionárskej službe dostane.
V osemnástich rokoch opustila rodičovský dom a vstúpila k írskym misionárkam v Dubline. Keď sa pripravovala na odchod z domu, jej brat Lazar, mladý dôstojník, ju odhováral. „Chceš byť pochovaná zaživa?“ spýtal sa jej. Agnes však už bola o svojom povolaní presvedčená a sebavedomo odvetila: „Aj ja som dôstojníčka. No v službách Pána sveta.“
V roku 1928 vstúpila do kláštora v Dubline v Írsku. Prijali ju 12. októbra. Rehoľné meno dostala po sv. Terézii z Lisieux. O pár mesiacov neskôr ju poslali do Indie. Priamo do Kalkaty dorazila 6. januára 1929. Noviciát prežila v meste Darjeeling. V roku 1937 urobila večné sľuby a odvtedy ju volali Matka Tereza. V 30-tych a 40-tych rokoch 20.storočia vyučovala na strednej škole v Kalkate, kde sa neskôr stala aj riaditeľkou.
V septembri 1946 cestovala vlakom z Kalkaty do Darjeelingu. Na tejto ceste sa pocítila silné volanie k práci medzi tými najúbohejšími. Pri pohľade na chudobných na železničnej stanici v Kalkate nastal v jej vnútornom živote zásadný zlom. „Vedela som, že Ježiš mi prikazuje opustiť kláštor, ale nevedela som, ako to urobiť,“ uviedla po desaťdňových duchovných cvičeniach. Keďže Matka Tereza už zložila večné sľuby, musela nájsť spôsob, ako získať povolenie opustiť rehoľu napriek tomuto záväzku. Vtedajší arcibiskup Kalkaty Ferdinando Périer ani rehoľné predstavené nemali spočiatku pre jej rozhodnutie pochopenie.
Až po vyše roku dospel arcibiskup k presvedčeniu, že rehoľníčkin bláznivý nápad žiť medzi chudákmi na ulici pochádza od Boha. Na jeho žiadosť pápež Pius XII. povolil Matke Tereze opustiť kláštor a v roku 1950 schválil vznik novej Kongregácie misionárok lásky.
V priebehu 15 rokov sa rozšírila práca sestier v Kalkate i v celej Indii. Sestry sa venovali všetkým, ktorých našli na uliciach zomierať od hladu alebo od chorôb. Venovali sa starcom, o ktorých sa nemal kto postarať. Takisto svoju pozornosť zameriavali na deti, ktoré boli často vydané na milosť a nemilosť ulice. Napriek všetkým problémom, ktoré mala Matka Tereza s úradníkmi alebo aj so samotnými občanmi mesta, jej dielo si postupne získavalo úctu a rešpekt. 1. februára 1965 pápež Pavol VI. povýšil kongregáciu na kongregáciu pápežského práva. Prvý dom mimo Indie bol založený v roku 1965 vo Venezuele v Cocorote. Prvý dom v Európe vznikol v Ríme a v Afrike v Tabore v Tanzánii v roku 1968. Kongregácia naďalej stúpala v počte sestier, aj v počte domov. Misionárky lásky sa dostali prakticky do celého sveta. Všade ponúkali pomoc tým najúbohejším – ľuďom bez domova, žobrákom, chorým.
V roku 1979 Matka Tereza dostala Nobelovu cenu mieru. V tom istom roku sa podarilo misionárkam Matky Terezy preniknúť dokonca aj do komunistických krajín – do Záhrebu v Chorvátsku. O rok neskôr otvorili dom vo východnom Berlíne. Neskôr sa to podarilo takmer vo všetkých komunistických krajinách vrátane 15 domov v Sovietskom zväze. No nikdy sa to nepodarilo v Číne. Na Štedrý deň roku 1985 otvorila „Dar lásky“ v New Yorku. Bol to prvý dom pre ľudí chorých na AIDS. Koncom 80-tych rokov Matka Tereza dostala zdravotné problémy. Napriek tomu cestovala po celom svete, aby pomohla pri otváraní nových domov, pri formácii noviciek a stále aj pri ošetrovaní chorých. V roku 1997 mala kongregácia okolo 4 000 členiek a takmer 600 domov v 123 krajinách sveta.
V júli 1997 sa Matka Tereza veľmi slabá a chorá vrátila z cesty po Ríme, New Yorku a Washingtone domov do Kalkaty. Dva mesiace nato podľahla chorobe. Zomrela 5. septembra 1997 v materskom dome v Kalkate. Jej telo preniesli do chrámu sv. Tomáša, ktorý bol pri konvente loretských sestier, kam vstúpila pred 69 rokmi. Státisíce ľudí prišlo, aby jej vzdali úctu.
Jej pohreb bol veľkolepý, zúčastnili sa na ňom najvyšší štátni predstavitelia viacerých štátov. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 19. októbra 2003. Za svätú bola vyhlásená pápežom Františkom 4. septembra 2016.
Matka Tereza dvakrát navštívila aj Slovensko. Ešte počas socializmu, v roku 1987, zavítala do Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Druhýkrát pricestovala v máji 1990. V sprievode biskupa Pavla Hnilicu a vtedajšieho nitrianskeho biskupa kardinála Jána Chryzostoma Korca navštívila Čadcu. Pozdraviť ju prišli tisícky ľudí. V novootvorenom misijnom dome Nazaret zanechala na Slovensku prvé štyri rehoľné sestry. Po ôsmich rokoch sa misionárky lásky presťahovali do Žiliny, kde pôsobia dodnes. Druhá slovenská komunita sa nachádza v Bratislave.
